Školský rok 2016/17
Mikulášski gymnazisti vo Voroneži - leto 2016
Leto roku 2016 prinieslo nemalé prekvapenia. Nás, študentov Gymnázia Michala Miloslava Hodžu, tentokrát nečakali len početné prázdninové zážitky, ktorých sa tak-či tak nazbierala celá kopa, ale niečo výnimočnejšie.
Z neznámeho dôvodu sa na nás usmialo šťastie a dostali sme možnosť zúčastniť sa letného tábora s ruskými priateľmi z mesta Voronež, na juhu ruskej krajiny. Našu školu vybralo Veľvyslanectvo Ruskej Federácie na Slovensku, ktoré nám doručilo túto ponuku. O uskutočnenie tohto stretnutia sa zaslúžila Voronežská štátna pedagogická univerzita na jednej strane a naša šikovná pani profesorka gymnázia, vďaka pričineniu ktorej sme mohli navštíviť Rusko, na strane druhej. Tento bezplatný trojtýždenný pobyt, bol vytvorený najmä pre ruský jazyk učiacich sa študentov vo veku od 15 do 19 rokov a jeho hlavným cieľom bol rozvoj priateľských vzťahov medzi našimi dvoma krajinami, zdokonaľovanie sa v ruskom jazyku a spoznávanie krajiny na východ od nás.
A tak sa stalo, že sa všetci zúčastnení netrpezliví študenti z Liptovského Mikuláša, celkovo nás bolo 13, po vybavení potrebných dokumentov, konečne stretli dňa 15. 7. 2016 skoro ráno na vlakovej stanici. Naše prvé kilometre viedli po koľajniciach do mesta Michalovce, kde sme sa stretli s ďalšími študentmi z Nitry a skupinou študentov priamo z Michaloviec. Tam nás už čakal autobus spolu so sympatickými rusky hovoriacimi pánmi šoférmi, ktorých úlohou bolo rýchlo, a hlavne bezpečne nás viezť v ústrety novým dobrodružstvám ďaleko za hranice nášho štátu.
Trojdňová cesta cez tri krajiny: Poľsko, Bielorusko a napokon Rusko, nepredstavovala vidinu ničoho krátkeho či jednoduchého, no napriek tomu sme sa už nevedeli dočkať chvíľ, ktoré nás čakali na jej konci. Tri týždne strávené poznávaním samotnej ruskej krajiny a jej ľudí, predstavovali pre tých, ktorí majú k ruskému jazyku a kultúre pozitívny vzťah čosi nesmierne vzrušujúce a exotické. A tak sme vyrazili.
Cesta bola presne taká dlhá a úmorná ako sme predpokladali, ale o to väčšia bola naša radosť, keď sme nakoniec dorazili pred brány univerzitného táborového areálu, kde nás už z diaľky vítal animátorský tím ruských študentov Štátnej pedagogickej univerzity. Toto, už nazačiatku vrelé privítanie na nás urobilo výborný dojem a jeho účinky sa hneď aj dostavili v podobe okamžitého opadnutia únavy. A tak sa náš pobyt mohol začať.
Počas nasledujúcich dní sme získali množstvo zážitkov a skúseností, osvojili si základné znalosti o Rusku, otestovali svoje jazykové schopnosti a vyskúšali množstvo netypických aktivít. Celkovo bol program troch týždňov taký bohatý, že celé jeho rozpísanie by vyžadovalo omnoho väčšie množstvo písmen ako mám k dispozícii.
Zúčastnili sme sa zaujímavých exkurzií v meste i mimo neho, vydali sa preskúmať záhady bájneho Divnogoria, stretli množstvo výnimočných ľudí, zoznámili sa s mestskou históriou, zatúlali sa do okúzľujúcich parkov a spoznávali tradície. Strávili sme celý nádherný deň v hlavnom meste Moskva, kde sme vlastnými očami videli povestné a ohromné pamiatky a odhaľovali sme všemožné krásy veľkomesta. Toto všetko však stále predstavuje len zlomok vecí, ktoré si budeme ešte dlho pamätať.
Tri týždne plné zábavy prešli ako voda a napokon nastal deň odchodu. Pred nami bola trojdňová cesta späť domov, a napriek tomu, že časť nášho ja sa už veľmi tešila, lúčenie s novonadobudnutými priateľmi nebolo ľahké. Avšak vedeli sme, že neodchádzame naprázdno. So sebou sme si odnášali nespočetné množstvo úchvatných dojmov, spomienok, pocitov a priateľstiev, ktoré nám ostanú a len tak sa nestratia. A naostatok sme pociťovali veľkú vďaku, ktorá patrila všetkým týmto veľkorysým a dobrosrdečným ruským ľuďom, ktorí nám túto ohromnú príležitosť navštíviť ich krajinu poskytli.
Alexandra Miertušová